|
História Číny
|
|
|
|
Čína patrí k oblastiam prvotného formovania súčasného človeka a k najstarším centrám svetovej civilizácie. Nálezy pozostatkov antropoida v provincii Jün-nan (Yunnan), tzv. Jüanmouského človeka, sú staré asi 1,7 miliónov rokov a sú doposiaľ najstaršou primitívnou ľudskou bytosťou, odhalenou archeológmi na území Číny. Tzv. Pekingský človek žil blízko súčasného Pekingu pred 690 000 rokmi. Dávno pred zdokumentovanými dejinami pred 400 000 až 1,000 000 rokmi žili na súčasnom území Číny primitívne ľudské bytosti. Náleziská z neolitického obdobia pred 4 - 12 tisíc rokmi sú rozosiate po celej krajine. Okrem iného, archeológovia odhalili nástroje, ktoré slúžili na pestovanie ryže a prosa pred 6 - 7 tisíc rokmi.
Počiatky formovania štátov na čínskom území spadajú do 21. storočia pred n. l., kedy došlo k založeniu prvej dedičnej čínskej dynastie Sia v západných oblastiach súčasnej provincie Che-nan (Henan) a na juhu súčasnej provincie Šan-si (Shanxi).
Prehľad čínskych dynastií
Dynastia Sia (Xia), 21. - 16. storočie pred n. l.
V severnej Číne sa rozšírila domáca výroba hodvábu a zostala výhradne čínskou záležitosťou až do 6. storočia pred n. l., kedy boli húsenice bourca morušového prepašované do Európy. Rozšírilo sa používanie lunárneho kalendára a kmeňové usporiadanie bolo postupne premenené na usporiadanie otrokárskej spoločnosti.
Dynastia Šang (Shang), 16. - 11. storočie pred n. l.
Zvládnutá technológia liatia bronzu na vysokej úrovni a tkanie vzorovaných hodvábnych látok. Rozšírená výroba a používanie železných nástrojov.
Dynastia Čou (Zhou), 1046 - 221 pred n. l.
Z legendárnych Troch dynastií čínskeho staroveku je to najmladšia dynastia známa už z písomných záznamov. Rozdeľuje sa na obdobia vlády dynastie Západnej Čou (1046 - 771 pred n. l.) a vlády Východnej Čou s tzv. obdobím Jari a Jesene (770 - 476 pred n. l.) a obdobím Bojujúcich štátov (475 - 221 pred n. l.), kedy usporiadanie prechádza od otrokárskej spoločnosti k spoločnosti feudálnej. Zvládnutá technológia výroby ocele, dochádza k veľkému vzostupu intelektuálnej aktivity, o čom svedčí aj rada svetovo známych filozofov akým bol Lao-c´, Konfucius a Meng-c´(Mencius), pochádzajúcich z tejto doby.
Dynastia Čchin (Qin), 221 - 207 pred n. l.
Vytvorený prvý zjednotený, multietnický, centralizovaný štát v Číne. Zároveň došlo k unifikácii písma, váh, mier a meny. Vtedy vytvorená základná právna štruktúra krajiny v podstate pretrvala celých nasledujúcich 2 000 rokov. Prvý cisár Čchin Š´-chuang zmobilizoval viac než 300 tisíc ľudí, ktorí za dvanásť rokov vybudovali na severe krajiny cez 5 tisíc kilometrov Dlhé múry. Čoskoro po uchopení moci začal taktiež budovať rozsiahle mauzóleum s terakotovou armádou a s počtom osem tisíc bojovníkov, nad ktorých množstvom neďaleko Si-anu v roku 1974 žasol celý svet a označil ho za ôsmy div sveta.
Dynastia Chan (Han), 207 pred n. l. - 220 n. l.
Počet obyvateľov sa zvýšil na 50 miliónov, došlo k veľkému rozvoju poľnohospodárstva, remesiel a obchodu. Územie Číny sa rozšírilo na západ a v tomto období začala taktiež fungovať tzv. Hodvábna cesta. V krajine dochádza k rozšíreniu budhizmu. V roku 105 vynašiel úradník Cchaj Lun výrobu papiera a Číňania používali primitívny druh kompasu.
Wej, Šu a Wu, 220 - 265, dynastia Ťin, 265 - 420 a južných a severných dynastií, 420 - 589
Obdobie trojitej ríše sa vyznačuje nájazdmi okolitých kmeňov, vzájomným súperením a celkovým oslabením krajiny.
Dynastia Suej (Sui), 581 - 618
Jej zakladateľovi, čínskemu vojenskému veliteľovi Jang Ťienovi, sa po 360 rokoch podarilo opäť zjednotiť celú ríšu, boli zahájené práce na tzv. Cisárskom kanále, ktorý v diaľke 1 801 km spojil juhočínske mesto Chang-čou a severočínsky Peking.
Dynastia Tchang (Tang) 618 - 907
Veľký všeobecný rozkvet krajiny, o čom svedčí rozvoj poľnohospodárstva, výroby a farbenia textilu, výroby porcelánu, tavenia kovov, stavby lodí a zlepšenia pozemnej a vodnej dopravy. V tomto období Číňania obohatili svet prepracovaním štyroch veľkých vynálezov: výroby papiera, kníhtlače, kompasu a strelného prachu. Čína patrila k najväčším a najmocnejším ríšam sveta.
Päť dynastií a desať kráľovstiev Neskorší Liang, Tchang, Čchn, Chan a Čou), 907 - 960
V tomto období došlo k rozvoju peňažníctva a obchodu, ale zároveň k rozdrobeniu krajiny.
Dynastia Severný Sung (Song) 960 - 1127 a Južný Sung 1127 - 1279
Opäť bola zjednotená krajina a došlo k všestrannému hospodárskemu rozkvetu, vrátane rozšírenia vplyvu južným smerom. Číňania zaujali popredné miesto v astronómii ( v roku 1199 stanovili dĺžku slnečného roku na 365, 2425 dňa), v rozvoji prírodných vied a výrobných technológií vrátane kníhtlače pohyblivými literami. V 11. storočí taktiež konštrukčne zlepšili kompas.
Dynastia Jüan (Yuan) 1271 - 1368
Činghischánov vnuk Chubilaj (taktiež Kublajchán, 1215 - 1294) v roku 1260 veľký chán Mongolov, si postupne podmanil čínske územia na severe a v centrálnej časti krajiny, po dobytí Ta-tu (Dadu), dnešného Pekingu, z ktorého urobil hlavné mesto krajiny a nechal sa prehlásiť za čínskeho cisára. Chubilajovi sa podarilo v krajine prekonať roztrieštenosť vlády a rozšíril ju na Sin-ťiang, Tibet a Jün-nan.
Dynastia Ming, 1368 - 1644
Bola založená vodcom povstania proti mongolskej nadvláde Ču Jüan-čangom (Zhu Yuanzhang), ktorý sa stal prvým cisárom novej dynastie (čínsky „jasná"). Druhý vládca tejto dynastie Ču Ti (Zhou Di) zahájil v roku 1046 okrem inej výstavbu Cisárskeho paláca v Pekingu, ktorá bola dokončená v roku 1420 (o rok neskôr vyhlásil Peking hlavným mestom Číny). Za cisára Ču Tiho podnikla Čína taktiež sedem veľkých námorných výprav, pri ktorých mohutné čínske lode pod velením admirála Čeng Chea priplávali k brehom 30 krajín, lemujúcich Indický oceán a Perzský záliv, takže sa dostali až na východné pobrežie Afriky. Boli to najrozsiahlejšie a najdlhšie plavby v období pred Kolumbom.
Dynastia Čching, posledná dynastia, 1644 - 1911
Najznámejším cisárom bol Kchang-si (1654 - 1722), ktorý úspešne vládol na 11 miliónoch km2 čínskeho územia, úspešne čelil invázii cárskeho Ruska, formoval pravidlá pôsobenia miestnych tibetských vodcov pri správe Tibetu. Zjednotil Tchajwan s pevninskou Čínou. Vzhľadom k svojim znalostiam klasických diel konfucionizmu si získal povesť „vládcu - mudrca". Prvá polovica 19. storočia prebiehala v znamení prudkého poklesu moci dynastie Čching. Najmocnejšie európske krajiny stále intenzívnejšie hľadali miesta odbytu pre svoje tovary a podnikali koloniálne výboje. Veľká Británia v záujme ochrany svojho obchodu s ópiom rozpútala v roku 1840 proti Číne agresiu, tzv. Prvú ópiovú vojnu. Skorumpovaný dvor dynastie Čching podpísal v roku 1842 pokorujúcu Nankingskú zmluvu, podľa ktorej postúpil Veľkej Británii Hongkong a pre západný obchod otvoril prístavy Kuang-čou (Kanton), Šanghaj, Sia-men, Fu-čou a Ning-po. Spolu s radou ďalších nerovnoprávnych zmlúv uzatvorených pod tlakom Veľkej Británie, Spojených štátov, Francúzska, Ruska a Japonska, sa krajina dostala do polokoloniálneho postavenia.
Buržoázne demokratická revolúcia
Buržoázne demokratická revolúcia v roku 1911, vedená Dr. Sunjatsenom, skoncovala s vládou dynastie Čching. Bola vytvorená dočasná vláda a 1. januára 1912 v Nankingu vyhlásená Čínska republika, ktorej dočasným prezidentom sa stal Sunjatsen (1866 - 1925). Znamenalo to koniec doterajšieho feudálneho cisárskeho systému. Táto revolúcia mala obrovský význam v modernom vývoji Číny. Buržoázia sa však uchýlila k ústupkom a krajina prišla o plody víťazstva. Čína sa rýchlo dostala do područia vojenských diktátorov. Bezprincipiálny nástupca Sunjatsena v prezidentskej funkcii Jüan Š-kchaj sa v decembri 1915 znovu prehlásil za cisára a v roku 1917 bol dokonca znovu za cisára vyhlásený vtedy iba jedenásťročný Pchu-i.
Nová demokratická revolúcia (1919 - 1949)
4. mája 1919 došlo v Pekingu k rozsiahlym demonštráciám proti rozhodnutiam parížskej mierovej konferencie predať bývalé nemecké koncesie v provincii Šan-tung Japonsku, ako keby porazenou krajinou bola Čína. Silný patriotizmus doviedol študentov k založeniu Hnutia 4. mája, ktoré sa stalo širokým protestným hnutím, do ktorého sa zapojili ľudia zo všetkých vrstiev spoločnosti. Zároveň začali v Číne pôsobiť rôzne ideológie, medzi nimi aj marxizmus - leninizmus. Pod vplyvom Októbrovej revolúcie v Rusku sa v roku 1921 zišlo v Šanghaji 12 delegátov komunistických skupín z rôznych miest Číny (jedným z nich bol Mao Ce-tung) a založili Komunistickú stranu Číny. Po smrti Sunjatsena, ktorý na čele Národnej strany (Kuomintang) a na čele vlády úzko s komunistami spolupracoval, došlo k prenasledovaniu komunistov a ostatných revolucionárov. Komunistická strana potom v nasledujúcich rokoch viedla boj čínskeho ľudu proti reakčnému režimu. Keď Japonsko v júli 1937 zahájilo proti Číne otvorenú agresiu (po vpáde do severovýchodnej Číny v r. 1931), pripojili sa pod vedením komunistickej strany jednotky 8. Novej 4. Národnej revolučnej armády k statočne bojujúcim jednotkám Kuomintangu a zohrali rozhodujúcu úlohu v národno - oslobodeneckej vojne. Japonsko nebolo schopné čeliť sústredeným silám Spojencov a 14. 08. 1945 kapitulovalo. Kuomintang však čoskoro potom zahájil veľkú ofenzívu proti územiam, oslobodených silami vedenými Komunistickou stranou Číny a rozpútal bezprecedentnú občiansku vojnu, ktorá v roku 1949 skončila zvrhnutím Čankajškova kuomintangského režimu.
Čínska ľudová republika
1. októbra 1949 na manifestácii 300 tisíc ľudí na pekinskom námestí
Tchien-an-men oficiálne vyhlásil predseda Ústrednej ľudovej vlády Mao Ce-tung (1893 - 1976) vytvorenie Čínskej ľudovej republiky. V prvom období po oslobodení krajiny, vláda úspešne realizovala agrárnu reformu, v ktorej sa 300 miliónov poľnohospodárov dostalo na 47 miliónov hektárov pôdy. Významné úspechy dosiahla krajina pri plnení prvého päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva (1935 - 1957), kedy sa hrubý národný dôchodok každoročne zvyšoval takmer o 9 % vybudovali sa rozhodujúce odvetvia ťažkého a ľahkého priemyslu, začali sa vyrábať automobily, lietadlá a ďalšie dôležité produkty. V rokoch 1957 - 66 sa realizovala socialistická výstavba vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Priemyselná produkcia sa zoštvornásobila a hrubý národný produkt sa v porovnateľných cenách zvýšil o 58 %. Produkcia základných priemyselných výrobkov ako oceľ, uhlie, nafta, elektrina a obrábacie stroje sa niekoľkonásobne zvýšila, v niektorých prípadoch dokonca dvanásťkrát. K obdobnému rozvoju došlo aj v poľnohospodárskej výrobe. Tento rozvoj bol nanešťastie silne narušený v nasledujúcich desiatich rokoch (1966 - 1976) počas tzv. kultúrnej revolúcie. V októbri 1976 bola odstránená ultraľavicová kľuka a začala nová éra čínskej histórie.
Komunistická strana Číny v júli 1977 vyšla v ústrety široko podporovaným požiadavkám, rehabilitovala niekdajšieho generálneho tajomníka Deng Xiaopinga (1904 - 1997) a ustanovila ho opäť do všetkých straníckych a vládnych funkcií, ktorých bol za „kultúrnej revolúcie" zbavený. Od roku 1979 sa Čína na podnet Deng Xiaopinga a komunistickej strany sústredila na budovanie socialistickej spoločnosti so špecifickými čínskymi rysmi, na realizáciu politiky reforiem ekonomického a politického systému v záujme modernizácie krajiny a otvárania sa svetu. Ako konštatoval nástupca Deng Xiaopinga prezident ČĽR Jiang Zemin (*1926) na 16. Zjazde komunistickej strany v závere roku 2002, Čína dosiahla veľké všeobecne uznávané politické a ekonomické úspechy. Súčasné vedenie štátu a komunistickej strany na čele s novým prezidentom ČĽR a generálnym tajomníkom KS Číny Hu Jintao (*1943) si vytýčilo pre prvých 20 rokov nového storočia za úlohu dosiahnuť úroveň relatívneho blahobytu s tým, že v 30-tych a 50-tych rokoch 21. storočia by mala Čína dosiahnuť úroveň stredne rozvinutých krajín.
|
|
História Číny
|
|
|
|
Čína patrí k oblastiam prvotného formovania súčasného človeka a k najstarším centrám svetovej civilizácie. Nálezy pozostatkov antropoida v provincii Jün-nan (Yunnan), tzv. Jüanmouského človeka, sú staré asi 1,7 miliónov rokov a sú doposiaľ najstaršou primitívnou ľudskou bytosťou, odhalenou archeológmi na území Číny. Tzv. Pekingský človek žil blízko súčasného Pekingu pred 690 000 rokmi. Dávno pred zdokumentovanými dejinami pred 400 000 až 1,000 000 rokmi žili na súčasnom území Číny primitívne ľudské bytosti. Náleziská z neolitického obdobia pred 4 - 12 tisíc rokmi sú rozosiate po celej krajine. Okrem iného, archeológovia odhalili nástroje, ktoré slúžili na pestovanie ryže a prosa pred 6 - 7 tisíc rokmi.
Počiatky formovania štátov na čínskom území spadajú do 21. storočia pred n. l., kedy došlo k založeniu prvej dedičnej čínskej dynastie Sia v západných oblastiach súčasnej provincie Che-nan (Henan) a na juhu súčasnej provincie Šan-si (Shanxi).
Prehľad čínskych dynastií
Dynastia Sia (Xia), 21. - 16. storočie pred n. l.
V severnej Číne sa rozšírila domáca výroba hodvábu a zostala výhradne čínskou záležitosťou až do 6. storočia pred n. l., kedy boli húsenice bourca morušového prepašované do Európy. Rozšírilo sa používanie lunárneho kalendára a kmeňové usporiadanie bolo postupne premenené na usporiadanie otrokárskej spoločnosti.
Dynastia Šang (Shang), 16. - 11. storočie pred n. l.
Zvládnutá technológia liatia bronzu na vysokej úrovni a tkanie vzorovaných hodvábnych látok. Rozšírená výroba a používanie železných nástrojov.
Dynastia Čou (Zhou), 1046 - 221 pred n. l.
Z legendárnych Troch dynastií čínskeho staroveku je to najmladšia dynastia známa už z písomných záznamov. Rozdeľuje sa na obdobia vlády dynastie Západnej Čou (1046 - 771 pred n. l.) a vlády Východnej Čou s tzv. obdobím Jari a Jesene (770 - 476 pred n. l.) a obdobím Bojujúcich štátov (475 - 221 pred n. l.), kedy usporiadanie prechádza od otrokárskej spoločnosti k spoločnosti feudálnej. Zvládnutá technológia výroby ocele, dochádza k veľkému vzostupu intelektuálnej aktivity, o čom svedčí aj rada svetovo známych filozofov akým bol Lao-c´, Konfucius a Meng-c´(Mencius), pochádzajúcich z tejto doby.
Dynastia Čchin (Qin), 221 - 207 pred n. l.
Vytvorený prvý zjednotený, multietnický, centralizovaný štát v Číne. Zároveň došlo k unifikácii písma, váh, mier a meny. Vtedy vytvorená základná právna štruktúra krajiny v podstate pretrvala celých nasledujúcich 2 000 rokov. Prvý cisár Čchin Š´-chuang zmobilizoval viac než 300 tisíc ľudí, ktorí za dvanásť rokov vybudovali na severe krajiny cez 5 tisíc kilometrov Dlhé múry. Čoskoro po uchopení moci začal taktiež budovať rozsiahle mauzóleum s terakotovou armádou a s počtom osem tisíc bojovníkov, nad ktorých množstvom neďaleko Si-anu v roku 1974 žasol celý svet a označil ho za ôsmy div sveta.
Dynastia Chan (Han), 207 pred n. l. - 220 n. l.
Počet obyvateľov sa zvýšil na 50 miliónov, došlo k veľkému rozvoju poľnohospodárstva, remesiel a obchodu. Územie Číny sa rozšírilo na západ a v tomto období začala taktiež fungovať tzv. Hodvábna cesta. V krajine dochádza k rozšíreniu budhizmu. V roku 105 vynašiel úradník Cchaj Lun výrobu papiera a Číňania používali primitívny druh kompasu.
Wej, Šu a Wu, 220 - 265, dynastia Ťin, 265 - 420 a južných a severných dynastií, 420 - 589
Obdobie trojitej ríše sa vyznačuje nájazdmi okolitých kmeňov, vzájomným súperením a celkovým oslabením krajiny.
Dynastia Suej (Sui), 581 - 618
Jej zakladateľovi, čínskemu vojenskému veliteľovi Jang Ťienovi, sa po 360 rokoch podarilo opäť zjednotiť celú ríšu, boli zahájené práce na tzv. Cisárskom kanále, ktorý v diaľke 1 801 km spojil juhočínske mesto Chang-čou a severočínsky Peking.
Dynastia Tchang (Tang) 618 - 907
Veľký všeobecný rozkvet krajiny, o čom svedčí rozvoj poľnohospodárstva, výroby a farbenia textilu, výroby porcelánu, tavenia kovov, stavby lodí a zlepšenia pozemnej a vodnej dopravy. V tomto období Číňania obohatili svet prepracovaním štyroch veľkých vynálezov: výroby papiera, kníhtlače, kompasu a strelného prachu. Čína patrila k najväčším a najmocnejším ríšam sveta.
Päť dynastií a desať kráľovstiev Neskorší Liang, Tchang, Čchn, Chan a Čou), 907 - 960
V tomto období došlo k rozvoju peňažníctva a obchodu, ale zároveň k rozdrobeniu krajiny.
Dynastia Severný Sung (Song) 960 - 1127 a Južný Sung 1127 - 1279
Opäť bola zjednotená krajina a došlo k všestrannému hospodárskemu rozkvetu, vrátane rozšírenia vplyvu južným smerom. Číňania zaujali popredné miesto v astronómii ( v roku 1199 stanovili dĺžku slnečného roku na 365, 2425 dňa), v rozvoji prírodných vied a výrobných technológií vrátane kníhtlače pohyblivými literami. V 11. storočí taktiež konštrukčne zlepšili kompas.
Dynastia Jüan (Yuan) 1271 - 1368
Činghischánov vnuk Chubilaj (taktiež Kublajchán, 1215 - 1294) v roku 1260 veľký chán Mongolov, si postupne podmanil čínske územia na severe a v centrálnej časti krajiny, po dobytí Ta-tu (Dadu), dnešného Pekingu, z ktorého urobil hlavné mesto krajiny a nechal sa prehlásiť za čínskeho cisára. Chubilajovi sa podarilo v krajine prekonať roztrieštenosť vlády a rozšíril ju na Sin-ťiang, Tibet a Jün-nan.
Dynastia Ming, 1368 - 1644
Bola založená vodcom povstania proti mongolskej nadvláde Ču Jüan-čangom (Zhu Yuanzhang), ktorý sa stal prvým cisárom novej dynastie (čínsky „jasná"). Druhý vládca tejto dynastie Ču Ti (Zhou Di) zahájil v roku 1046 okrem inej výstavbu Cisárskeho paláca v Pekingu, ktorá bola dokončená v roku 1420 (o rok neskôr vyhlásil Peking hlavným mestom Číny). Za cisára Ču Tiho podnikla Čína taktiež sedem veľkých námorných výprav, pri ktorých mohutné čínske lode pod velením admirála Čeng Chea priplávali k brehom 30 krajín, lemujúcich Indický oceán a Perzský záliv, takže sa dostali až na východné pobrežie Afriky. Boli to najrozsiahlejšie a najdlhšie plavby v období pred Kolumbom.
Dynastia Čching, posledná dynastia, 1644 - 1911
Najznámejším cisárom bol Kchang-si (1654 - 1722), ktorý úspešne vládol na 11 miliónoch km2 čínskeho územia, úspešne čelil invázii cárskeho Ruska, formoval pravidlá pôsobenia miestnych tibetských vodcov pri správe Tibetu. Zjednotil Tchajwan s pevninskou Čínou. Vzhľadom k svojim znalostiam klasických diel konfucionizmu si získal povesť „vládcu - mudrca". Prvá polovica 19. storočia prebiehala v znamení prudkého poklesu moci dynastie Čching. Najmocnejšie európske krajiny stále intenzívnejšie hľadali miesta odbytu pre svoje tovary a podnikali koloniálne výboje. Veľká Británia v záujme ochrany svojho obchodu s ópiom rozpútala v roku 1840 proti Číne agresiu, tzv. Prvú ópiovú vojnu. Skorumpovaný dvor dynastie Čching podpísal v roku 1842 pokorujúcu Nankingskú zmluvu, podľa ktorej postúpil Veľkej Británii Hongkong a pre západný obchod otvoril prístavy Kuang-čou (Kanton), Šanghaj, Sia-men, Fu-čou a Ning-po. Spolu s radou ďalších nerovnoprávnych zmlúv uzatvorených pod tlakom Veľkej Británie, Spojených štátov, Francúzska, Ruska a Japonska, sa krajina dostala do polokoloniálneho postavenia.
Buržoázne demokratická revolúcia
Buržoázne demokratická revolúcia v roku 1911, vedená Dr. Sunjatsenom, skoncovala s vládou dynastie Čching. Bola vytvorená dočasná vláda a 1. januára 1912 v Nankingu vyhlásená Čínska republika, ktorej dočasným prezidentom sa stal Sunjatsen (1866 - 1925). Znamenalo to koniec doterajšieho feudálneho cisárskeho systému. Táto revolúcia mala obrovský význam v modernom vývoji Číny. Buržoázia sa však uchýlila k ústupkom a krajina prišla o plody víťazstva. Čína sa rýchlo dostala do područia vojenských diktátorov. Bezprincipiálny nástupca Sunjatsena v prezidentskej funkcii Jüan Š-kchaj sa v decembri 1915 znovu prehlásil za cisára a v roku 1917 bol dokonca znovu za cisára vyhlásený vtedy iba jedenásťročný Pchu-i.
Nová demokratická revolúcia (1919 - 1949)
4. mája 1919 došlo v Pekingu k rozsiahlym demonštráciám proti rozhodnutiam parížskej mierovej konferencie predať bývalé nemecké koncesie v provincii Šan-tung Japonsku, ako keby porazenou krajinou bola Čína. Silný patriotizmus doviedol študentov k založeniu Hnutia 4. mája, ktoré sa stalo širokým protestným hnutím, do ktorého sa zapojili ľudia zo všetkých vrstiev spoločnosti. Zároveň začali v Číne pôsobiť rôzne ideológie, medzi nimi aj marxizmus - leninizmus. Pod vplyvom Októbrovej revolúcie v Rusku sa v roku 1921 zišlo v Šanghaji 12 delegátov komunistických skupín z rôznych miest Číny (jedným z nich bol Mao Ce-tung) a založili Komunistickú stranu Číny. Po smrti Sunjatsena, ktorý na čele Národnej strany (Kuomintang) a na čele vlády úzko s komunistami spolupracoval, došlo k prenasledovaniu komunistov a ostatných revolucionárov. Komunistická strana potom v nasledujúcich rokoch viedla boj čínskeho ľudu proti reakčnému režimu. Keď Japonsko v júli 1937 zahájilo proti Číne otvorenú agresiu (po vpáde do severovýchodnej Číny v r. 1931), pripojili sa pod vedením komunistickej strany jednotky 8. Novej 4. Národnej revolučnej armády k statočne bojujúcim jednotkám Kuomintangu a zohrali rozhodujúcu úlohu v národno - oslobodeneckej vojne. Japonsko nebolo schopné čeliť sústredeným silám Spojencov a 14. 08. 1945 kapitulovalo. Kuomintang však čoskoro potom zahájil veľkú ofenzívu proti územiam, oslobodených silami vedenými Komunistickou stranou Číny a rozpútal bezprecedentnú občiansku vojnu, ktorá v roku 1949 skončila zvrhnutím Čankajškova kuomintangského režimu.
Čínska ľudová republika
1. októbra 1949 na manifestácii 300 tisíc ľudí na pekinskom námestí
Tchien-an-men oficiálne vyhlásil predseda Ústrednej ľudovej vlády Mao Ce-tung (1893 - 1976) vytvorenie Čínskej ľudovej republiky. V prvom období po oslobodení krajiny, vláda úspešne realizovala agrárnu reformu, v ktorej sa 300 miliónov poľnohospodárov dostalo na 47 miliónov hektárov pôdy. Významné úspechy dosiahla krajina pri plnení prvého päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva (1935 - 1957), kedy sa hrubý národný dôchodok každoročne zvyšoval takmer o 9 % vybudovali sa rozhodujúce odvetvia ťažkého a ľahkého priemyslu, začali sa vyrábať automobily, lietadlá a ďalšie dôležité produkty. V rokoch 1957 - 66 sa realizovala socialistická výstavba vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Priemyselná produkcia sa zoštvornásobila a hrubý národný produkt sa v porovnateľných cenách zvýšil o 58 %. Produkcia základných priemyselných výrobkov ako oceľ, uhlie, nafta, elektrina a obrábacie stroje sa niekoľkonásobne zvýšila, v niektorých prípadoch dokonca dvanásťkrát. K obdobnému rozvoju došlo aj v poľnohospodárskej výrobe. Tento rozvoj bol nanešťastie silne narušený v nasledujúcich desiatich rokoch (1966 - 1976) počas tzv. kultúrnej revolúcie. V októbri 1976 bola odstránená ultraľavicová kľuka a začala nová éra čínskej histórie.
Komunistická strana Číny v júli 1977 vyšla v ústrety široko podporovaným požiadavkám, rehabilitovala niekdajšieho generálneho tajomníka Deng Xiaopinga (1904 - 1997) a ustanovila ho opäť do všetkých straníckych a vládnych funkcií, ktorých bol za „kultúrnej revolúcie" zbavený. Od roku 1979 sa Čína na podnet Deng Xiaopinga a komunistickej strany sústredila na budovanie socialistickej spoločnosti so špecifickými čínskymi rysmi, na realizáciu politiky reforiem ekonomického a politického systému v záujme modernizácie krajiny a otvárania sa svetu. Ako konštatoval nástupca Deng Xiaopinga prezident ČĽR Jiang Zemin (*1926) na 16. Zjazde komunistickej strany v závere roku 2002, Čína dosiahla veľké všeobecne uznávané politické a ekonomické úspechy. Súčasné vedenie štátu a komunistickej strany na čele s novým prezidentom ČĽR a generálnym tajomníkom KS Číny Hu Jintao (*1943) si vytýčilo pre prvých 20 rokov nového storočia za úlohu dosiahnuť úroveň relatívneho blahobytu s tým, že v 30-tych a 50-tych rokoch 21. storočia by mala Čína dosiahnuť úroveň stredne rozvinutých krajín.
|
